"Fakt, ty nie si nijaká princezná. Si obyčajná mama!" Zoznam autorových rubrík: Zo života, Knihy, Politika, Poézia, Nezaradené
Tento podtitul vystihuje Stana Radiča výborne a 17. november je ten najlepší deň, kedy si ho pripomenúť. Boli časy, keď bol svetlom v temnote a jeden z tých ostrovov pozitívnej deviácie, ktoré sľubovali, že zmena je možná.
Trilógia Stiega Larssona, ktorá vyvolala celosvetový ošiaľ k severskej detektívke, má pokračovanie. David Lagercrantz nám ponúka Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti. Názov nás síce trošku zavádza, ale výsledok chvalabohu nie.
Televízny scenárista odchádza na osamelú horskú chatu v Malej Fatre. Chce si oddýchnuť od hektickej práce aj napätého manželstva a vychutnať si pokojnú zimnú atmosféru.
Už dávno som žiadnu knihu neprečítala za noc, hoci každú čítam s vášňou a zanietením. Ale túto áno. Možno preto, že na mňa dýchlo detstvo, láska, spolupatričnosť a hviezdy na nebi svietia stále rovnako. Stačí sa dívať...
Antológia fantastických poviedok, tak znie podtitul zbierky, ktorá v sebe zahŕňa výber tých najlepších poviedok, ktoré sa uchádzali o titul Martinus Cena Fantázie 2014. Bol to už dvanásty ročník – čo je skvelý výkon organizátora – Občianskeho združenia Fantázia. Do súťaže sa prihlásilo 157 poviedok, ktoré sa uchádzali aj o cenu Intelu za najlepšie sci-fi a cenu Béla za najlepší horor. Okrem toho sa udeľuje aj Cena poroty, Cena Bibliotéky a Cena OZ Fantázia za najlepšie fantasy. Uf, dosť je toho, čo sa nadeľuje a dalo by sa veľa čísel pridať, ale toto je len úvod.
Takmer každý z nás používa slovný zvrat „Ja ťa zabijem“. Niekedy vážnejšie – to keď nás niečo naozaj nahnevá, a niekedy iba tak, zo žartu – ako frázu. Občas uvažujeme, či by sme sami boli schopní skutočne niekoho zabiť. Pri správach o vojnách či vraždách v televízii. A zvyčajne si aj sami odpovedáme, že nás sa to predsa netýka. Neboli by sme toho schopní a nikdy by sme to neurobili. Ale je to skutočne tak?
Hlboko pod univerzitou sa nachádza Podsvet. Pod mnohými budovami na svete na nachádza podsvet, ale veľké P má iba ten, o ktorý sa niekto stará. Niekto, pre koho je to miesto domovom, kto oň dbá a dohliada, aby bolo všetko na svojom mieste a správne. Organizmus umožňujúci život hore, zdroj vody, tepla a zabudnuté priestory, ktoré skrývajú veci a miesta, ktoré sme dávno vytlačili z mysle, ale ktoré možno nezabudli na nás.
Ardlo Buret túžil byť neviditeľný. Od malička sa snažil splynúť a nebyť Bulom Retardom. Nechcel počúvať posmešky okolia ani sa s nimi stotožniť. Chcel iba v kľude žiť. I keď to nestálo zaveľa. Práca so Zestorom 500 ho nútila postaviť sa zoči-voči stroju s vlastnou zlovôľou, bažiacou po krvi. Každý pracovný deň ju ráno zapnúť a plniť ju knihami určenými na likvidáciu, aby ich mohla radostne rozmlátiť, rozrezať, požuvať, premiešať a vytlačiť zo seba na opačnom konci – každý deň rovnako.
Framboise sa po rokoch vracia do rodného domu v malej dedinke, kam patrí. Teraz je vdova Francoise Simonová a napriek tomu, že sa v mnohých veciach podobá na matku, nechce aby ju niekto spájal s Dartigenovcami. S udalosťami, ktoré vymazali meno jej otca z pamätníka obetí vojny a poznačili jej matku nezmazateľnou škvrnou vrahyne. Ničoho sa nebojí viac ako tieňov minulosti, ktoré navždy zmenili jej detstvo. Vojna priniesla do dedinky nešťastie, obavy, smrť... a Thomasa Leibnitza.
Keď som vzala do ruky knihu Z hrnca do rozprávky, ešte som nevedela, o čom budem písať. Ale po pár stránkach to bolo jasné. O odvahe. Niektorí to možno nepoznajú, ale nás znalých je isto viac. Pamatáte si ešte ako ste bojovali s jedlom? Toto nie, to mi nechutí, neprosím si. A k tomu oduté líčka a ruky zložené na hrudi. Bolo to tažké. Neviem pre koho viac, ale častejšie sme vyhrali my, deti. Občas aj na vlastnú škodu.
V čase, keď si mohla vybrať, milovala Gerta hodiny kreslenia u pána Kmenta a kamarátku Janinku. Potom však pán učiteľ zmizol a najlepšia priateľka zrazu nemala čas. Ďalšie rany prichádzali postupne. Gertu, dcéru Barbory Ručkovej a Friedricha Schnircha presviedčali, že českosť, reprezentovaná mamičkou a priateľmi, je jej bližšia než kruté otcove spôsoby a povinná účasť v Bund Deutscher Mädel. Ešte nevedela, že raz na tom nebude záležať a zavážia iba postoje otca a brata Fridricha – zanieteného člena Hilterjugend.
Keď v roku 1648 zlosyn Chmelnický so svojím vojskom obliehal mesto Zamošč, začal sa príbeh o tom ako mesto Goraj, kedysi známe svojimi učencami a sporiadanými ľudmi, celkom spustlo. Zbožní židia zabúdali na základy svojej viery a falošní proroci prežívali svoje najlepšie obdobie. Tí, čo vytrvali, opúšťali svoje domy a celý svet sa dal do pohybu. Je to rozprávanie o úpadku a zároveň nádeji na lepší život. Tak ako sa to opakuje už veky-vekov a nevyhýba sa žiadnej dobe ani spoločnosti.
Na severe mnoho dobrých plánov zbabre počasie. Rovnako dopadli aj Janove, postavené na načasovaní a závislé na minútach. Lietadlá meškali a nič nešlo tak ako malo. Jan preto požiada svoju sekretárku, aby vyzdvihla zo schránky na stanici batožinu a vložila do nej peniaze. Keď však Karin v kufri po otvorení objaví malého chlapca, prepadne panike. Vráti ho späť a zatelefonuje kamarátke Nine. Dúfa, že Nina si s tým poradí. Pomoc ľuďom je predsa jej poslaním i povolaním.
Bezprsté mesto mi niečím pripomenulo Murakamiho Kafku. Iba Edo nie je sám, ale medzi všetkými. Mesto potrebuje pre svoj život ako ryba vodu. Je vlastne symbiontom Bratislavy, jej zosobnením. Potrebuje ju rovnako, ako vlastnú predstavu kvalitného jedla a osobnej slobody. Omnoho viac ako ľudí s bežnými očakávaniami a plánom na najbližších pár mesiacov, nebodaj dokonca rokov. Predvedčený o tom, že sa dokáže zaobísť bez čohokoľvek, ak ostanú otvorené jeho obľúbené alebo ešte neobjavené putiky a on si v nich môže užiť svoj status obchodníka s nehnuteľnosťou.
"Vďačnosť je liek na narušené či problémové vzťahy, na chatrné zdravie či chýbajúce peniaze a na nešťastie. Vďačnosť odbúrava strach, obavy, zármutok a depresiu a prináša šťastie, jasnosť, trpezlivosť, milotu, súcit, pochopenie a pokoj duše. Vďačnosť ponúka riešenia problémov a okrem toho aj príležitosť na uskutočnenie vašich snov."
Karol a Viktor sú priatelia. Nie sú si podobní takmer v ničom a predsa ich spája priateľstvo. Obaja sú zamilovaní do rovnakého dievčaťa, ktorého obrana zmení ich osudy. Po nevinnom detstve, ktoré náhle ukončí jediný výstrel, prejdú ešte mnohými skúškami. Viktor odíde hľadať šťastie do Ameriky a cieľavedomý a usilovný Karol sa spolu s rodinou odsťahuje do Mníchova, kde vyštuduje medicínu. Úvod je venovaný predstavovaniu postáv a vykresľovaniu charakterov. Jozef si dal záležať, aby sme vedeli s kým máme dočinenia. Ako vždy, ani v tejto knihe nič nie je vopred jasné a nikto nie je iba dobrý alebo iba zlý. Príbeh našich hrdinov začína v roku 1928 v Ružomberku, aby tu, v roku 1945, svetlo na ich ceste pre nás zhaslo. Zoznámime sa s okolitou prírodou a životom v medzivojnovom období v ktorom chlapci vyrastali a formovali základy svojich charakterov.
Materstvo - vraj jediný pud silnejší ako sebazáchova. Pozná ho takmer každá matka. Aj ja. Môže byť povznášajúci i zničujúci. Tak ako každá láska o ktorej sa už popísali stohy papiera. A predsa je tento príbeh iný. Plný bolesti, očakávaní, nádejí a strát. Pri jeho prežívaní som trpela a úfala sa spolu s postavami. Tak veľmi som im rozumela, až sa mi občas zdalo nemožné. Bolo to ako keď robíte vývar a napokon ostane iba husté želé - a v jednej lyžici je toľko ako v dvoch tanieroch.
Keď umrie pápež, je čas na dôstojnú rozlúčku a tajuplnú voľbu nového. Pre svet nastáva obdobie očakávania, pre kardinálov je to "hra za oponou, vedená s celým výstrojom tlakov a porážok, víťazstiev a kompromisov, až kým sa svetu nepredstaví biela postava, na ktorú možno klásť požiadavky ako na otca, prostredníka medzi Bohom a človekom, bez ktorého sa ešte obrovská väčšina ľudstva nevie zaobísť." Týmito slovami opísal konkláve Roberto Pazzi vo svojej knihe o voľbe nového pápeža. Ponúka nám jednu z imaginárnych možností ako to môže vyzerať za múrmi Vatikánu, poznačenú magickým realizmom. Fantazijné prvky však dielu neuberajú nič z autenticity vnútorného života kardinálov a suity ľudí okolo.
Strach múdreho muža je príbeh. Dlhé rozprávanie o živote a putovaní Kvotheho. Taký, čo rozprávali edemskí ruhovia večer pri táboráku a všetkým okolo sa tajil dych. Nie pre napätie a krv, ba možno ani nie preto, aby sa dozvedeli ako sa skončí. Iba pre jeho plynutie a radosť z počúvania. Lebo dobrý príbeh je ako plášť. Keď prší, chráni vás a keď praží slniečko poskytuje tieň a vietor vám nebičuje telo - každú minútu ste práve tam, kde máte byť. Má mnohé vrecká a zákutia skrývajúce múdrosť, radosť ale aj pochopenie. Dobrý príbeh odkrýva všetky prekvapenia pomaly, akoby úchytkom - a preto trpezlivým prinesie mnoho darov a potešenia.
Je advent a v Osle je zima. Čas pre nákupy, ale aj dobré skutky a koncerty prinášajúce atmosféru Vianoc, porozumenia a kresťanskej lásky. Nič pre Harryho Hola, samotárskeho detektíva ako vystrihnutého z amerického noirového filmu. Drsný chlapík, ktorý nemá rád štábnu kultúru a tiahne ho skôr k fľaške a cigarete, to má v tomto čase ťažké. Nie iba vďaka samotnému vianočnému obdobiu, ale aj preto, že jeho milovaná žena žije s iným. A preto mu vlastne vražda vojaka Armády spásy príde vhod a uvrhne ho ešte hlbšie do jeho čierno-biela.
