Majster nenápadnej pointy

Autor: Milena Veresová | 17.11.2015 o 8:00 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  441x

Tento podtitul vystihuje Stana Radiča výborne a 17. november je ten najlepší deň, kedy si ho pripomenúť. Boli časy, keď bol svetlom v temnote a jeden z tých ostrovov pozitívnej deviácie, ktoré sľubovali, že zmena je možná.

Mnohým sa nám zdá, že Stana Radiča poznáme. Nie celkom, ale tak ako Jara Filipa, Rasťa Piška a iných, ktorých voviedol do sveta humoru a satiry. Vchádzal k nám domov, prinášal dobrú náladu a trúfol si nahlas povedať aj veci, ktoré si sme si iba mysleli. A ešte aj lepšie. Mal guráž a štýl Stredoslováka (Jano Snopko s Rasťom Piškom sa isto neurazia). Choval prasa pre premiéra a vôbec... bol náš. Každým cólom. Hádzal chlebom (predvčerajším) a nastavoval za nás líce. Zľudovel.

Ale čo o ňom vieme naozaj? Aký bol v súkromí, doma, s priateľmi. Ako znášal tlak deväťdesiatych rokov, ktorý bol najsilnejší v postsocialistickom období?
Kniha Rasťa Piška otvára dvere do Stanovho života mimo kamier a mikrofónov. Začína detstvom a mladosťou. Tým, čo ho formovalo.

„Či som chcel, či nechcel, celý život som sa nejako dostával do kontaktu a neraz aj do kríža s politikou. Preto som si povedal, že pôjdem študovať vedu, ktorá sa politikou dosť výrazne zaoberá – teda sociológiu. A veruže som neoľutoval.“

Stano si nerobil nárok na správny názor. Iba sa snažil žiť najlepšie ako vedel, občas aj navzdory. Nastavoval zrkadlo, i keď „slnko“ tej doby žiarilo tak jasne, že aj jeho odraz spaľoval. Nárazy na mantinely boli tvrdé.

„My s Jarom Filipom sme akýmsi testovacím prvkom elektronických médií. Na prstoch jednej ruky sa dajú porátať tie, kde sme ešte neboli a odkiaľ nás nevyhodili. ... Možno je to tak, že kade chodím, tade robím škandály, ale bol by som rád, keby mi niekto povedal, kedy ich robím a čím ich robím.“

Najmä vďaka svojej pevnosti bol častejšie na začiatku a málokedy v koncoch. Po každom údere vstal a znovu vykročil. Až kým ho nezradilo srdce.
Raz povedal: „Čím menej človek na seba myslí zaživa, tým viac na neho myslia po smrti,“ a je na nás, aby sme tieto slová naplnili.

Žijeme v dobe terorizmu a migračnej vlny, ktorá je tak veľmi priaznivá pre manipuláciu s davom, že musíme byť mimoriadne bdelí. Dni, kedy by sme si mali ľudí ako Staník a Jarík pripomínať intenzívnejšie. Aby sme nezabúdali na to, čo je dôležité.
Kniha Rasťa Piška je plná známejších a úplne neznámych príhod chlapíka, ktorý by nikdy nemal zmiznúť z našich spomienok.

„Cudzia múdrosť provokuje – múdreho k aktivite,

Hlupáka k agresivite.“

 

„Jedna lastovička síce nerobí jar, ale aspoň upozorní,

že onedlho príde.“

Stano Radič

 

Rasťo Piško: Stano Radič - majster nenápadnej pointy; IKAR 2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

PRIMÁR

Strachu sa bude dať zbaviť. Vedci ho zničia pomocou svetla

Objav pomôže obetiam traumatizujúcich zážitkov.


Už ste čítali?