Aby bolo jasné, prečo som spomínala zavádzanie: hlavným cieľom ani hrdinom tentokrát nie je Lisbeth, rozhodne ani neuviazla. Celý čas bola jasne nad vecou a ani chvíľu som sa o ňu nebála.
Lebo práve o tom boli predchádzajúce knihy. O Lisbeth, ktorá je pevná, ale krehká a v každej chvíli som musela myslieť na to, aby sa jej nič nestalo.
Na začiatku románu vstupuje do deja Frans Balder. Geniálny profesor, ktorého technológia stojí za zločin, sa vracia do rodného Švédska. Napriek tomu, že sa cíti byť ohrozený, berie k sebe autistického syna, o ktorého kvôli práci doteraz nejavil záujem.
O tom, že je v oblasti záujmu kriminálnych skupín vedia tajné služby aj polícia. Nič z toho ho však neuspokojuje a preto sa rozhodne svoje tajomstvo zverejniť.
Vyberie si Mikaela Blomkvista. Do telefónu naznačí málo, no spomenie tajomnú hackerku. Mikaelovi to stačí, aby ho Frans zaujal. Lisbeth je stále hlboko v ňom a o profesorovi už počul. Zdá sa, že práve toto by mohol byť príbeh, ktorý zachráni časopis Millenium pred pádom medzi bulvár, kam ho tlačí nový majiteľ.
Z tohto základu Lagercrantz formuje príbeh plný technológií znejúcich ako fantázia, ale možno ňou dávno nie sú. Knihy, ktoré číta Lisbeth a čísla, ktoré využívajú geniálne hlavy mne niekde v pozadí zaberajú časť deja, ktorej som nie celkom rozumela, ale vôbec mi to neprekážalo. Nezaškodí trošku nazrieť za oponu geniálnych myslí. A tiež nakuknúť do sveta autistických detí.
August – syn Fransa Baldera, ktorý sa zdá byť riešením prípadu, hlavnou postavou i Lisbethiným destilátom, je takzvaný savant. Nehovorí ani inak nekomunikuje. Napriek tomu, že žije vo vlastnom vnútri, potrebuje zo seba dostať niečo von. Jeho práca s číslami a ceruzkou je neuveriteľná. Potrebuje však pomoc, pokoj, ochrannú ruku.
To čo v predchádzajúcich dieloch ničilo Lisbeth – systém kurately mladistvých, zlé zaobchádzanie, neprofesionálny lekári a nedostatočná ochrana, sa teraz premieta v Augustovi, ktorý je omnoho bezbrannejší ako ona.
Pokračovanie "miléniového" príbehu je rovnako napínavé a zaujímavé ako predchádzajúce časti a hoci sa medzičasom žáner severskej krimi rozrástol o ďalších zaujímavých autorov, neubral nič Salanderovej a Blomkvistovi.
Rada by som si prečítala aj ich ďalšie dobrodružstvá a drukovala im. Lebo Lisbeth je jedinečná. Rovnako ako Pippi :-)
P.S.: Viete, že Stieg sa správne číta Laršon? ;-)
David Lagercrantz: Dievča ktoré uviazlo v pavúčej sieti; IKAR 2015