V decembri 2011 ma obecné zastupiteľstvo zvolilo do funkcie hlavného kontrolóra. Bola som vybudená a nachystaná kontrolovať. Veľmi rýchlo som zistila, že sa vlastne očakáva a mojou úlohou je odobrovať konanie starostu obce a hľadať paragrafy, ktoré by to potvrdzovali.
Nie je mi to blízke a tak, po nejakých formálnych krokoch – upozornenia na porušenie disciplíny, so mnou starosta rozviazal pracovný pomer.
A tu sa začal problém. Zákon 369/1990 Z.z. hovorí, že hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo a je zamestnancom obce. Z toho pre mňa vyplýva, že keď ma zvolia, som zamestnancom. Keď ma odvolajú – nie som zamestnancom.
A ďalej sa píše, že plat hlavného kontrolóra je taký a taký. Mne z toho vyplynulo, že keď som zvolená, som zamestnancom a patrí mi plat.
Po zrušení pracovného pomeru mi obec prestala vyplácať plat. A to i napriek mnohým mediálnym vyhláseniam starostu, že som stále kontrolór obce a funkciu mi nezrušil. Ale plat áno. Podala som na súd žalobu na neplatné skončenie pracovného pomeru. V roku 2013 okresný súd rozhodol a starosta sa odvolal. Zároveň som koncom roka podala žalobu na vyplatenie ušlého platu. V roku 2014 vo veci pracovného pomeru rozhodol aj krajský súd a ten potvrdil, že pracovný pomer trvá. Šla som na úrad, kde som nikdy nemala kanceláriu, stoličku ani pero. Opýtať sa, či môžem nastúpiť, prípadne či mi dajú podklady pre prácu. Starosta nemal čas, podklady mi vydať odmietli – patová situácia. Tak som si povedala, že vytrvám – napokon, mala som predsa podľa zákona nárok na plat. Som zvolená, som zamestnanec – tak aké pochybnosti.
Plat ale nechodil, tak som podala trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy. Chodila som na výsluchy za peniaze, ktoré som nedostávala a čakala na lepšie časy. V zásade som sa dočkala. V novembri 2014 bol zvolený nový starosta. Do funkcie nastúpil až v januári 2015. Takto som postupne prežila tri roky bez platu s vidinou, že raz príde nejaká spravodlivosť.
Za tie tri roky sa to nazbieralo na niečo cez 14.000 eur v hrubom. Nový starosta ukončil súdny spor, aby sa obci nenavyšovali náklady na trovy a právnika.
A začali sa ďalšie problémy – bolo treba zrušiť odhlášky v poisťovniach, vypočítať odvody podľa rôznej legislatívy. V Sociálnej poisťovni rozpísať tri roky spätne po mesiacoch. V zdravotnej sa síce píše, že sa to považuje za príjem mesiaca v ktorom bol plat vyplatený, ale v zúčtovaní to zase rozbijú a treba doplatiť ďalšie peniaze, zvyšuje sa daňový odvod a to už nevravím o tom, že žiaden systém na spracovanie miezd s tým nepočíta. A ešte možno prídu pokuty za neskoré zrušenia odhlášok, pretože rozhodnutie súdu je z apríla 2014. Postup obce je zdokumentovaný v dvoch hrubých zložkách aj s pečiatkami odborovej organizácie, ktorá každý mesiac zasadala, aby potvrdila, že som absentér a lajdák, ktorý si nezaslúži dýchať obecný vzduch. Takto nejako si predstavujem zložky ŠTB.
Včera – po roku od podania trestného oznámenia som dostala uznesenie od polície, v ktorom som si prečítala znôšku klamstiev vypočúvaných o tom, že mzdárka nevedela, že existuje právoplatné rozhodnutie súdu. Napriek tomu, že sa po úradoch dopytovala, ako postupovať v takomto prípade. Účtovnícka si zase nepamätá, že som si pýtala podklady a so starostom o tom nikdy nehovorila. Napriek tomu, že sú na to svedkovia a záznam na diktafóne. A starosta samozrejme, konal v dobrej viere, snahe ušetriť obci peniaze a správať sa zodpovedne. S dobrým úmyslom. To, že nezaplatil poplatky súdu za odvolanie, platil právnikovi za zastupovanie vo vopred prehranej veci, donútil obec zaplatiť ďalšie súdne trovy a poplatky za konanie vo veci platu a podľa dnešných vyjadrení vlastne štyri roky netušil, čo sa na obci deje, lebo to bolo v kompetencii pracovníčok, je všetko v poriadku. V závere som sa dozvedela, že trestné konanie sa zastavuje, lebo:
Z hore uvedených skutočností som nezistil konanie, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty prečinu nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a ani iného trestného činu, nakoľko na základe zadovážených materiálov sa nepodarilo preukázať úmyselné konanie podozrivého, nakoľko v rozsudku Okresného súdu ..., ktorý potvrdil aj Krajský súd ..., ktorý nadobudol právoplatnosť 3. apríla 2014... , bolo skonštatované, že pracovný pomer stále trvá... V rozsudku sa okresný a krajský súd zaoberal s tým, či starosta môže alebo nemôže okamžite skončiť pracovný pomer hlavnej kontrolórky. Súdy neriešili vyplatenie mzdy v spornom období.
Nikde ani zmienka o tom, že podľa zákona mi patrí plat. Akoby také slová v zákone ani neboli. Takže sa vlastne nič zlé nestalo. Iba ja som bola tri roky bez platu napriek platnému pracovnému pomeru a obec zaplatila zbytočne niekoľko tisíc eur týkajúcich sa tohto sporu. No a samozrejme – starosta si mohol tri roky spokojne bačovať na úrade bez kontroly a prečerpávať položky rozpočtu počas provizória bez toho, aby o tom niekto, okrem pracovníkov úradu, vedel.
Mám ešte v blahej pamäti ako dopadla starostka v obci Lomnička v podobnej veci. Súd ju za omeškanie pri výplate odsúdil v skrátenom konaní na dva mesiace a prišla o mandát. Ale to bola iná obec a iná menšina. Ale s tým to istotne nesúvisí, lebo v našom štáte prísne dodržiavame zásadu rovnosti zaobchádzania.
Dodatok: Súdy v mojom prípade postupovali v rozhodovaných veciach dobre. Uznesenie je od vyšetrovateľa z polície. Na súd sa daná vec vôbec nedostane napriek tomu, že v občianskom konaní skonštatoval, že starosta porušil svojím konaním zákon. K trestnému stíhaniu nepríde, lebo žalovať musí prokuratúra, ktorá dostáva podnet od polície - a práve tá skonštatovala, že sa nič nestalo a starostovia môžu beztrestne konať v rozpore so zákonom. Lebo ich pochybenia sa vyrovnajú z verejných zdrojov a oni sa môžu ďalej usmievať.
