V Čase dravcov sa opäť vrátime do minulosti, aby sme sa zoznámili s novými postavami fiktívneho Ružomberka. Narýchlo prebehneme ich tváre na pohrebe Alexandra Vokoša, symbolizujúceho korupciu a lobizmus. Spoznáme jeho syna Dominika, ktorého patológia je iná ako Harvanova. Možno preto, aby sme si položili otázku, čo znamená zlo v širšom kontexte.
Michal, po smrti Štarcha a podnikateľskej kliky okolo Vokošovcov, riadi mesto smerom k lepším a kultúrnejším zajtrajškom. Svoje bytie postupne doplní o ženský element, zosobnený v prostitútke Eve, a ďalej buduje svoj svet. Okrem novinára Ivana Hudeca je mesto pokojné a spokojné.
Ale iba zdanlivo. Dominik Vokoš, na prvý pohľad zavalitý ťuťmák, musí vyrovnať za otca účet. A tak spustí novú vlnu násilností, ktorá v priebehu krátkeho času pripraví Michala takmer o všetko.
Jozef Karika siahol do kriminalistického archívu a vytiahol z neho predlohu úchylného vraha Samuela Hajera v modernejšom šate, ale s rovnako šialenými sklonmi. Nazrieme aj do kruhov najvyšších a znovu sa obtrieme o Bábkára - významnú štátotvornú osobu so zámerne jasným reálnym odrazom. Medzi polámanými kosťami, dobitými vnútornosťami a zubami na nočných stolíkoch sa ale stále budeme vracať aj k fundamentom moci. Spoznáme ako sa na vládnutie dívali starorímski vládcovia či niektorí filozofi. Pretože napriek tomu, že Michal Harvan je politik ako vyšitý - bez škrupulí, racionálny pragmatik, ktorého nezastavia žiadne prekážky, nikdy neprestal snívať o lepšej spoločnosti, a jeho morálne zásady sú hlboké.
Tým sa vraciame k základnej dileme - svätí účel prostriedok? Môžeme konať neprávosť v mene dobra? Je v poriadku, ak likvidujeme zlo jeho vlastnými zbraňami? Je Harvanov postoj prijateľný?
Pre mňa áno. Ostáva mi však otázka, či v skutočnosti existuje niekto, kto si pri ceste za mocou zachová aspoň chrbtovú kosť, keď príde o všetkú empatiu, emócie. Sú morálni sociopati? Neviem. Každopádne som Mišovi Harvanovi držala palce, aby nakoniec svoj boj so sebou samým i s neprajníkmi vyhral. Nie iba pre lepšiu budúcnosť jeho mesta, ale aj pre nádej nás všetkých, že nejaké zásady vo vyšších kruhoch existujú. I keď sa riadia skôr Starým ako Novým zákonom.
„Všetko, čo hráme, sú len hry, zasraté hry. No v živote zopár ráz narazíte na niečo, čo hra nie je. Musíte sa k tomu nejako postaviť a spôsob, akým sa k tomu postavíte, určí, čo ste zač. Dajte si na to pozor. Stačí, ak sa k jedinej takejto veci postavíte nesprávne a zostanete navždy zmrdom, zasratým deckom, nie chlapom, nech už dosiahnete čokoľvek."
Žijeme v čase dravcov
Účel svätí prostriedky. Svätí? Či aspoň - ospravedlňuje? Neviem, ale po prečítaní románu sa pýtam. Možno sa to dozviem v stredu na predstavení knihy od autora a vám sprostredkujem fotografie aj s odpoveďami. Dovtedy sa môžeme zamýšľať.V prvom diely sme sledovali udalosti formujúce osobnosť Michala Harvana. Prešli sme časť jeho detstva, vzťahy so spolužiakmi i nepravodlivosť s akou nás posudzovali v minulom režime a ktorá nadobudla dnes ešte ostrejšie kontúry. Zmenili sa iba kritériá. Michal skoro prišiel na to, ako je možné využiť ponúkané možnosti v čo najvyššej miere vo svoj prospech. Zoznámili sme sa s jeho priateľmi, prežili ich vzostupy, pády a napokon i smrť. Vystúpili sme s Michalom až na vrcholný post komunálnej politiky - a zanechali sme ho na primátorskom stolci.
