Majster nenápadnej pointy

Autor: Milena Veresová | 17.11.2015 o 8:00 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  386x

Tento podtitul vystihuje Stana Radiča výborne a 17. november je ten najlepší deň, kedy si ho pripomenúť. Boli časy, keď bol svetlom v temnote a jeden z tých ostrovov pozitívnej deviácie, ktoré sľubovali, že zmena je možná.

Mnohým sa nám zdá, že Stana Radiča poznáme. Nie celkom, ale tak ako Jara Filipa, Rasťa Piška a iných, ktorých voviedol do sveta humoru a satiry. Vchádzal k nám domov, prinášal dobrú náladu a trúfol si nahlas povedať aj veci, ktoré si sme si iba mysleli. A ešte aj lepšie. Mal guráž a štýl Stredoslováka (Jano Snopko s Rasťom Piškom sa isto neurazia). Choval prasa pre premiéra a vôbec... bol náš. Každým cólom. Hádzal chlebom (predvčerajším) a nastavoval za nás líce. Zľudovel.

Ale čo o ňom vieme naozaj? Aký bol v súkromí, doma, s priateľmi. Ako znášal tlak deväťdesiatych rokov, ktorý bol najsilnejší v postsocialistickom období?
Kniha Rasťa Piška otvára dvere do Stanovho života mimo kamier a mikrofónov. Začína detstvom a mladosťou. Tým, čo ho formovalo.

„Či som chcel, či nechcel, celý život som sa nejako dostával do kontaktu a neraz aj do kríža s politikou. Preto som si povedal, že pôjdem študovať vedu, ktorá sa politikou dosť výrazne zaoberá – teda sociológiu. A veruže som neoľutoval.“

Stano si nerobil nárok na správny názor. Iba sa snažil žiť najlepšie ako vedel, občas aj navzdory. Nastavoval zrkadlo, i keď „slnko“ tej doby žiarilo tak jasne, že aj jeho odraz spaľoval. Nárazy na mantinely boli tvrdé.

„My s Jarom Filipom sme akýmsi testovacím prvkom elektronických médií. Na prstoch jednej ruky sa dajú porátať tie, kde sme ešte neboli a odkiaľ nás nevyhodili. ... Možno je to tak, že kade chodím, tade robím škandály, ale bol by som rád, keby mi niekto povedal, kedy ich robím a čím ich robím.“

Najmä vďaka svojej pevnosti bol častejšie na začiatku a málokedy v koncoch. Po každom údere vstal a znovu vykročil. Až kým ho nezradilo srdce.
Raz povedal: „Čím menej človek na seba myslí zaživa, tým viac na neho myslia po smrti,“ a je na nás, aby sme tieto slová naplnili.

Žijeme v dobe terorizmu a migračnej vlny, ktorá je tak veľmi priaznivá pre manipuláciu s davom, že musíme byť mimoriadne bdelí. Dni, kedy by sme si mali ľudí ako Staník a Jarík pripomínať intenzívnejšie. Aby sme nezabúdali na to, čo je dôležité.
Kniha Rasťa Piška je plná známejších a úplne neznámych príhod chlapíka, ktorý by nikdy nemal zmiznúť z našich spomienok.

„Cudzia múdrosť provokuje – múdreho k aktivite,

Hlupáka k agresivite.“

 

„Jedna lastovička síce nerobí jar, ale aspoň upozorní,

že onedlho príde.“

Stano Radič

 

Rasťo Piško: Stano Radič - majster nenápadnej pointy; IKAR 2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?