Dívaj sa na hviezdy

Autor: Milena Veresová | 19.5.2015 o 7:00 | (upravené 19.5.2015 o 7:44) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  349x

Už dávno som žiadnu knihu neprečítala za noc, hoci každú čítam s vášňou a zanietením. Ale túto áno. Možno preto, že na mňa dýchlo detstvo, láska, spolupatričnosť a hviezdy na nebi svietia stále rovnako. Stačí sa dívať...

Rozprávanie Evy Slonimovej začalo rokom 1931, kedy sa Eva narodila ako druhé dieťa Eugena a Margaréty Weissovcov. Jej rozprávanie postupne prechádzalo predvojnovými rokmi, až do roku 1945, kedy sa rodina opäť zišla.  V tej dobe mala štrnásť rokov a za sebou toľko, čo mnohí neprežijú za celý život. Napriek tomu vraví, že jej výpoveď nie je katarziou, iba odkazom budúcim generáciám. Fascinujúce je aj to, že Eva a jej rodina žijú svoje trpké chvíle u nás, v Bratislave, Záluží a na iných miestach, ktoré sú nám známe. Ulice majú stále rovnaké mená a naše nohy môžeme klásť na tie isté chodníky.

"V Evinom svedectve sa história a pamäť prelínajú v jedno. Je takmer nemožné nájsť niečo zmysluplné v tom, čo sa jej stalo. Holokaust ešte vždy predstavuje temný mrak, ktorý spôsobil spúšť v tradíciách, zlom v židovskej histórii a podľa Eviných slov to bolo aj " posledné zbohom určitému spôsobu života."

Eva Slonimová prerozprávala príbeh Evy Weissovej. Dievčatka, ktoré život vo vojnovej Európe donútil dospieť závratným tempom. Napriek tomu je kniha napísaná očami dieťaťa. Nie je v nej cítiť zatrpknutosť ani hodnotenie. Nekritizuje rozhodnutia svojich rodičov, ani neposudzuje ľudí, ktorí  prispeli k mizérii jej rodiny. Je neuveriteľné, že si po tom všetkom dokázala zachovať čisté srdce.

O svojom detstve rozpráva tak, akoby ho rozprávala svojim vnúčatám. Keď som čítala, mala som pocit, akoby som znovu sedela pri svojej starkej, česala jej vlasy a počúvala príbehy z jej mladosti. Rodina Weissovcov bola úžasná spolupatričnosťou a vzájomnou láskou v každom okamihu. V tom, ako milovali a ctili svojich starých rodičov, pomáhali, i keď sami potrebovali pomoc a nesúdili, keď mohli a mali prečo.

Pán Krampl si všimol oteckovo zúfalstvo, bolesť, beznádej a smútok. "Ja vás Židov nechápem," poznamenal. "Ste strašní zbabelci. Mne dnes ráno zubár zaplomboval dva zuby, a hoci to bolelo, držal som sa ako vojak."

Táto kniha vypovedá aj o holokauste, ale nezužuje sa na výpočet strašných udalostí. Tie sa dejú len akoby mimochodom a popri nich plynie obyčajný život obyčajných ľudí a predstavuje nám židovstvo, ktoré dnes na Slovensku už asi neexistuje. Na sviatky slávené v kruhu rodiny, rituály, ktoré  deťom prinášajú radosti, pripomienku tradičných jedál či spôsobu vzdelávania.
Veľmi sa mi páčil tento pohľad a priam vidím rozostrené zrenice Evy, ako jej detstvo plynulo pred očami, keď o ňom dokázala s takou láskou hovoriť.

Úplne vedome sa vyhýbam tomu, aby som sprostredkovala zážitky rodiny Weissovcov. Nechcem Vás pripraviť o možnosť zdieľať ich život spolu s nimi a nakuknúť do ich sveta, čo je dnes už takmer nemožné. V predhovore je napísané, že toto bola motivácia autorky a podarilo sa jej to veľmi pútavo a príjemne.

„Chce ukázať vnúčatám, aký bol  život židovskej komunity pred holokaustom, povzniesť myšlienku židovskej kontinuity, poučiť ľudí a varovať svet pred potenciálom ľudstva konať zlo.“

Podarilo sa jej to len vďaka tomu, že prežila. Aj preto by sa mohlo zdať, že ako rodina dopadli celkom dobre. Rodičia prežili a podarilo sa im zachrániť takmer všetky svoje deti. Zo siedmych chýbala iba Juditka. V každom z nich ale zostal kus zikaron. Pamäti, histórie a tragédie, ktorá počas vojny postihla nás všetkých. Lebo v každom človeku, ktorý prežil, žije spomienka na tých čo odišli, zomreli, prišli o všetko alebo naopak k niečomu. Nezáleží na tom, či bol v tej dobe niekto žid, Slovák, vojak, sedliak, člen Hlinkovej gardy, arizátor - vyjsť nedotknutý nebolo možné – aspoň ja to tak vnímam s mojou zdedenou pamäťou, dejepisom a knihami. A chcem veriť, že to poznačenie vydrží v nás ešte veľmi dlhú dobu. Aby sa história už nikdy neopakovala.

Eva Slonimová: Dívaj sa na hviezdy; IKAR 2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?