Patrick Rothfuss: Pomalé skúmanie ticha

Autor: Milena Veresová | 11.3.2015 o 7:00 | (upravené 11.3.2015 o 11:17) Karma článku: 1,73 | Prečítané:  423x

Hlboko pod univerzitou sa nachádza Podsvet. Pod mnohými budovami na svete na nachádza podsvet, ale veľké P má iba ten, o ktorý sa niekto stará. Niekto, pre koho je to miesto domovom, kto oň dbá a dohliada, aby bolo všetko na svojom mieste a správne. Organizmus umožňujúci život hore, zdroj vody, tepla a zabudnuté priestory, ktoré skrývajú veci a miesta, ktoré sme dávno vytlačili z mysle, ale ktoré možno nezabudli na nás.

Podsvet po univerzitou si svoje meno zaslúži. Má svoju Auri, pre ktorú je poriadok základom každodenného života. Pozorne počúva hlasy všetkých obyvateľov Temerantu - i keď im nebije srdce. Lebo predstava, že život sa nevyhnutne spája s pohybom a procesom, je iba ľudská. Bytosti ako drobná svetlovlasá Auri vedia, že život je omnoho širší pojem. Pretože všetko, čo má svoje meno je možné ovládnuť. Vie to aj Kvothe a učiteľ menotvorca.
Kvothe je však v Pomalom skúmaní ticha iba pripomienkou siedmeho dňa. Auri je v novelke jediná dôležitá, patrí jej každé jedno napísané slovo.

„Nevedela, čo bude nasledovať, ale dúfala, že svet začne fungovať aj bez jej pomoci – ako hodinky s ozubenými kolieskami pobozkané olejom. Nádejala sa, že raz k tomu dôjde. Pretože ak má byť úprimná, sú dni, keď sa cíti zodratá na kosť. Vyčerpávalo ju byť sebou. Nechcela sa ako jediná starať o správny beh sveta.“

Sú dni, keď sa jej zdá, že nevládze. Chcela by si odpočinúť, ale nemôže. Pre Auri je najdôležitejšie, aby boli všetky veci na svojom mieste a aby bolo všetko správne urobené. Vždy sa napokon postaví a spraví čo treba – či už preložiť nejakú nespokojnú drobnosť či prikrývku, alebo zalepiť prasknutý parovod. To všetko udržiava Podsvet v riadnom behu. Každé miesto má svoje meno a svoju náladu. Jedny sú prívetivé, druhé zasmušilé a iným sa treba radšej vyhnúť. Činnosti majú svoj postup i následnosť a dodržiavanie pravidiel je dôležité. Lebo každé násilné vybočenie so sebou prináša dôsledok. Aj preto je také podstatné sledovať každý hlas.

„Keď sa Auri na štvrtý deň zobudila, všetko bolo inak. Vedela to skôr, než si povystierala údy a cez pootvorené viečka nazrela do jednoliatej tmy. Foxen bol vydesený a plný hôr. Dnes je teda slabnúci deň. Deň vypálenia.  Nemala mu to za zlé. Poznala ten pocit. Niektoré dni vás tlačia k zemi ako kameň. Niektoré sú nevyspytateľné ako mačky – vykĺznu, keď potrebujete útechu, a vrátia sa, keď na ne nemáte náladu, strkajú do vás a kradnú vám dych.“

Patrick Rothfuss v úvode napísal, že táto kniha možno nie je pre mňa. Alebo pre vás. Ale v závere zase vraví, že ak milujete slová, záhady a tajomstvá, potom možno áno. Možno je čas pozrieť sa na svet aj z druhej strany. Z Podsveta. Každý z nás má svoj. Niektorí ho vnímajú viac, niektorí sa snažia ho ignorovať. Udržiavať zdanie, že všetko na svete má svoje rácio a vysvetlenie, že veci sú iba veci a môžeme si ich brať, bez toho aby sme za ne poskytovali náhradu. Že máme právo na to aby nám slúžili až do vyčerpania a to, čo je využiteľné je škoda nechať ležať.

Ale je to skutočne tak? Môžeme si byť skutočne istí, že raz nepríde iný deň? Napríklad zisťovací, poznávací alebo zúčtovací? Je čas sa o tom niečo dozvedieť a byť pripravený. Na ďalší deň a ďalší príbeh zo sveta kde žije Auri, ale aj Kvothe, Chandriánci a ostatní hrdinovia a zbabelci z príbehu Kráľovraha. Lebo napokon – aj tak všetko so všetkým súvisí.

Patrick Rothfuss: Pomalé skúmanie ticha; IKAR 2015

 

A ešte jedna dobrá recenzia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?