L. Kaaberbølová, A. Friisová: Chlapec v kufri

Autor: Milena Veresová | 17.1.2013 o 8:00 | Karma článku: 2,87 | Prečítané:  322x

Na severe mnoho dobrých plánov zbabre počasie. Rovnako dopadli aj Janove, postavené na načasovaní a závislé na minútach. Lietadlá meškali a nič nešlo tak ako malo. Jan preto požiada svoju sekretárku, aby vyzdvihla zo schránky na stanici batožinu a vložila do nej peniaze. Keď však Karin v kufri po otvorení objaví malého chlapca, prepadne panike. Vráti ho späť a zatelefonuje kamarátke Nine. Dúfa, že Nina si s tým poradí. Pomoc ľuďom je predsa jej poslaním i povolaním.

Nepočíta s tým, že najdôležitejšou časťou tejto transakcie sú peniaze. Tie, ktoré Jan sľúbil za dodanie tovaru a Karin ich do skrinky nevložila. Nina o nich, samozrejme, nemá ani tušenie a jediné, na čo sa sústredí je záchrana malého chlapca a jeho návrat tam, kde patrí. Domov. Keďže však nehovoria rovnakou rečou, začne sa komplikovaná cesta za pravdou. Pre mnohých sa neskočí dobre a nikto neobíde bez traumy. Jučas je totiž pre peniaze, ktoré mu majú zabezpečiť budúcnosť s milovanou ženou, urobí čokoľvek.
V Litve sa v tej chvíli začína zúfalé pátranie matky Sigity, ktorej vzali syna. Je ochotná urobiť pre jeho nájdenie čokoľvek. Hľadanie nie je jednoduché a navyše je na všetko sama. Takto by sa dala v skratke zhrnúť zápletka novej detektívky z pera Lene Kaaberbølovej a Agnete Friisovej.

Vždy keď vychádza ďalšia kniha s prívlastkom severská detektívka, prebehne mi hlavou, ako šikovne severský autori nabehli na vlnu, ktorú naštartoval Stieg Larsson. Už len málo pripomína hoci aj moju obľúbenú slečnu Smilu a jej sneh či Maju Sjöwall a Pera Wahlöö. Budem sa asi musieť vysporiadať s tým, že sever je poznačený globalizmom rovnako, ako každá časť zemegule. Vrátane východného bloku, ktorý mnohí autori stále využívaju ako východziu polohu negatívnych či naivných hrdinov, poznačených traumou socialistickej minulosti. Možno vychádzajú z toho, že sme postihnutí natoľko, že negatívne vlastnosti môžeme ospravedlniť neradostným detstvom, či niečo podobné a ostatní nám vďaka tomu odpustia. Ešte dobre, že Sigita hovorí po anglicky, trafí na letisko. Priznávam otvorene, že sa mi nepáči klišé, podľa ktorého je dodnes pre záporakov povinná ruština - a netýka sa to len amerických filmov. Znovu sa potvrdzuje, že sa tomu nevyhýbajú ani iní autori, vrátane Jo Nesba. Preto ma vždy poteší napríklad Indridason, ktorý si vystačí s obyvateľmi Islandu a aj vďaka tomu ho považujem za jedného z posledných predstaviteľov severskej detektívky.

Po krátkej odbočke sa vrátim k Chlapcovi k kufri, ktorý má istotne poukázať aj na to, že peniaze sú veľmi silnou motiváciou a obchodovanie s ľuďmi sa môže týkať každého z nás. Biznis v ktorom sa stále točia obrovské sumy sa stále vypláca a kým je dopyt, bude aj ponuka. Potreba upozorňovať na to je stále rovnako akútna. Deti a mladý ľudia sa stále strácajú a nie je dobré si na to zvykať. Pretože s ľahostajnosťou každého jednotlivca svet stráca kus svojej ľudskosti.

Na záver mi ostáva ešte skonštatovať, že i keď kniha nemá severskú atmosféru, stále je to celkom príjemná detektívka, ktorá má v sebe aj ženský akcent a preto ju odporúčam skôr nežnejšej polovici ľudstva. Práve ony budú trpieť so Sigitou, držať palce Nine, materinsky dúfať, že drobučný Mikas nepríde o budúcnosť a spozornejú vždy, keď sa okolo nich udeje niečo nezvyčajné.

 

L. Kaaberbølová, A. Friisová: Chlapec v kufri; IKAR 2013

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?