Patrick Rothfuss: Strach múdreho muža

Autor: Milena Veresová | 23.4.2012 o 8:00 | (upravené 23.4.2012 o 14:13) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  906x

Strach múdreho muža je príbeh. Dlhé rozprávanie o živote a putovaní Kvotheho. Taký, čo rozprávali edemskí ruhovia večer pri táboráku a všetkým okolo sa tajil dych. Nie pre napätie a krv, ba možno ani nie preto, aby sa dozvedeli ako sa skončí. Iba pre jeho plynutie a radosť z počúvania. Lebo dobrý príbeh je ako plášť. Keď prší, chráni vás a keď praží slniečko poskytuje tieň a vietor vám nebičuje telo - každú minútu ste práve tam, kde máte byť. Má mnohé vrecká a zákutia skrývajúce múdrosť, radosť ale aj pochopenie. Dobrý príbeh odkrýva všetky prekvapenia pomaly, akoby úchytkom - a preto trpezlivým prinesie mnoho darov a potešenia.

Ak ešte nepoznáte Kvotheho, je najvyšší čas. Chlapec z rodiny potulných kočovníkov, milované dieťa rodičov, ktorí svojou hudbou a príbehmi nosia medzi ľudí radosť a rozptýlenie. A predsa príslušníci stulného národa, bez úcty a domova. Kvothe je talentovaný a má múdreho učiteľa. Už od malička prejavuje nadanie a výborne sa učí. Zdalo by sa, že slnko nikdy nezájde. Avšak jediná pieseň všetko zmení. Spomínať meno zapovedaných prináša smolu a v prípade Kvotheho rodičov aj smrť. Osirelý chlapec sa pretĺka ako vie a verí, že na univerzite, ktorú toľko spomínal jeho učiteľ, nájde odpovede na svoje otázky. A možno aj spôsob, ako pomstiť rodinu. Strach múdreho muža je pokračovaním románu Meno vetra - sprievodcu detstvom chlapca, ktorý mal mnoho mien - a všetky zaslúžené.

Kvothe skončil prvý diel svojho príbehu v čase štúdia na univerzite a v ďalšej časti ho tam opäť nájdeme. V rovnakých svároch ako sme ho zanechali, pri tých istých priateľoch i nepriateľoch a tak isto nedočkavého. Ambroze stále hľadá spôsoby ako mu ublížiť a ohňovlasý Kvothe len ťažko ovláda svoje emócie.
"A som edemský Ruh do špiku kostí. Znamená to, že moja krv je červená, dýcham čerstvý vzduch a idem, kam sa mi práve zachce. Nekrčím sa pred titulmi a neplazím sa okolo nich ako pes. Ľudia, ktorí trávia celý život kultiváciou ohybnej chrbtice, to pokladajú za prejav pýchy."

Pomáhajú mu priatelia, hudba a Auri. Nádherná osôbka žijúca v podsvete. Éterická dievčina, ktorá sa zjavuje či mizne podľa svojvôle, ale pritom je úžasne empatická. Všetky tajné zákutia pozná po mene a cesty ju vodia aj na miesta, ktoré iní nepoznajú. Kvothe má vďaka nej prístup do archívu a môže pátrať po Chandriáncoch. Je to však márne. Vrahovia jeho rodičov akoby žili iba v bájkach a povestiach.

Kvothe je stále chudobný ako kostolná myš a stále viac sa zamotáva do problémov. Profesor menotvorca mu preto poradí vydať sa na cesty. A práve vtedy príde ponuka cestovať ďaleko za bohatým patrónom.
"Muž, ktorý neprešiel pešo sto kilometrov, nevie, čo je odvaha. Ak chcete zistiť, kto naozaj ste, kráčajte, až kým neprídete niekam, kde vás nikto nepozná po mene. Cestovanie stiera rozdiely, je to veľký učiteľ, trpký ako liek a nemilosrdnejší ako zrkadlo. Dlhá cesta vás o vlastnom vnútre naučí viac, než sto rokov tichého rozjímania."

Cesta do Severenu je ďaleká, ale dovedie mladého Kvotheho k mnohému zaujímavému. Okrem toho, že sa učí obozretnosti a spoznáva ľudskú nestálosť, ho dobrodružstvá zavedú k Felurian do sveta víl. Ani tam však nenájde tak mnoho ako v Ademe - krajine národa pod Búrkovými vrchmi. Samuraji sveta Štyroch kútov. Tak iní a predsa tak prirodzení a ľudskí.
Čas strávený v Ademe mi dal mnoho poznania, radosti. Naučil ma, že lethani nie je prázdne slovo a že kým tu môžem byť smiešna, inde si správnu cestu môžu ceniť viac, ako život. Našla som tiež dôvod, prečo je radosť byť ženou, i keď v našej spoločnosti to nie je vždy výhoda.
"Byť mužom musí byť ťažké... Žena pozná svoje poslanie. Sme plné života. Žena je plod a kvet. Pohybujeme sa v čase ako súčasť našich detí. No muž... Vy ste len prázdny konár. Viete, že po smrti tu po Vás nič dôležité nezostane. ... Myslím, že preto ste plní hnevu. Možno ho nemáte viac ako ženy, iba nemá kam odísť. Zúfalo sa pokúša zanechať po sebe stopu. Udiera do sveta. Núti Vás konať unáhlene, hašteriť sa a zúriť. Maľujete, staviate, bojujete a rozprávate príbehy, ktoré sú neuveriteľnejšie než pravda."

Je toho mnoho, čo túžim porozprávať o Kvotheho putovaní a rozprávaní, ale aj o tom, čo sa deje za múrmi hostinca v tichu. Mohla by som premýšľať ako bude jeho príbeh pokračovať. Možno aj potom, keď kronikár splní svoju úlohu a Kvothe skončí všetko o čom Cthaeh vie. Ale pripravila by som vás o napätie, ktoré je prirodzenou súčasťou rozprávania. Nikdy by som si neodpustila takú chybu. Lebo nič nie je horšie, ako vziať niekomu radosť.

"Príbeh je ako orech. Blázon ho prehltne celý a zadusí sa. Hlupák ho zahodí v domnení, že nemá nijakú hodnotu. No múdra žena príde na to, ako rozlúsknuť škrupinu a dostať sa k chutnému jadru."

Patrick Rothfuss vie ako napísať príbeh. Prečítala som stovky strán o živote v krajinách z jeho snov a stále nemám dostatok. Spokojne pridám k takmer 1500 listom ďalšie len preto, aby som sa dozvedela viac o Bastovi, o putovaniach a dobrodružstvách Kvotheho. Pretože som už dávno nečítala také majstrovské rozprávanie postrádajúce tú večnú nedočkavosť dnešného sveta. Napriek tomu som sa ani jednu stranu nenudila, naučila som sa mnoho vecí, ktoré sa dajú zužitkovať a ešte všeličo iné. Lebo nie každá cesta vedie k víťazstvu alebo k prehre. Niekedy stačí spomaliť a pozorovať. Tak si sadnite a čítajte - lebo táto kniha stojí za každú minútu života.

 

Patrick Rothfuss: Meno vetra; IKAR 2012

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?