Homo asapiens

Autor: Milena Veresová | 28.8.2011 o 8:00 | Karma článku: 4,40 | Prečítané:  1297x

Kdesi som čítala, že kniha vznikla ako reakcia na slovné spojenie homo asapiens. Rozumiem tomu. Sú slová, ktoré si zaslúžia obaliť do ďalších slov. A tento pakeľ  vôbec nebol márny. Šiel dole krkom ľahko, vôbec sa nezadŕhal a chutil. Hlavne keď bolo od začiatku jasné, že podstata je asap a nie sapiens. Takže rýchlo, rýchlo - i keď mám pocit, že tento článok svoj termín dávno zmeškal.

Hlavným hrdinom románu je Jakub. Vlastne iba polohrdinom, lebo skutočne iba jeho kamarát Dano vie čo je život. Jakub pracuje v reklamke ako kubo. Drie od rána do večera, zarába slušné peniaze a aj práca by ho možno bavila, keby jej nebolo toľko. Má dobré nápady a vyzná sa vo svojej brandži. Má rád svoj dobrý plat, platí hypotéku, býva vo vlastnom a nič ho netrápi. Pretože na nič nemá čas.
Na Vianoce príde pozrieť rodičov, ale aj tam sa vlastne ponáhľa. Narýchlo poteší seba aj rodinu a povrchne zhodnotí, že je všetko O.K. Veď kto už by mal čas dívať sa na veci hlbšie. Možno budúci týždeň. Vtedy by mohol - keď nastúpi do novej práce a bude reklamkárov preháňať on.
Čoskoro však zistí, že na galejách sa vždy nájde niekto s bubnom a on iba vymenil loď. Napriek tomu sa mu podarí na firemnej akcii nájsť si dievča a ukradnúť si kúsok osobného  života.  Kradmé prechádzky v parku, tajné milovanie a vyznania, ktoré by chceli byť skutočné však neustále narážajú na dúhovú blanku bubliny - ako nazval svet biznisu samotný Rado.

Príjemný jazyk a takmer známe prostredie robia z románu miesto, ktoré môžete odsudzovať, hodnotiť či obdivovať. Je iba na vás čo z toho si vyberiete. Vašu voľbu ovplyvní vaša práca, finančná situácia aj postavenie. Napokon, kto z nás občas netúži po ich plate? Kto občas neuvažuje nad tým, že stres iba predstierajú?
Jakub nie je typickým chlapíkom v odbore. Väčšina z nich sa  nikdy nedostane z bubliny. Počkajú kým sa zničia a dovtedy hrabú, aby sa zabezpečili a snívajú o poste svojich nadriadených.
Rado to ale dokázal a preto má právo napísať, čo si o tom myslí. Svoj nadhľad nepredstiera a navyše presne vie o čom hovorí.
Samozrejme, mohla by som čosi vytknúť  a tiež napísať čosi o tom, že románov z prostredia slobodných tridsiatnikov máme haba-kuk. Ale prečo písať slová čo tu už boli?
Sami si vyberte či áno alebo nie. Ja už mám voľbu za sebou.

Rado Ondrejíček: Homo asapiens; Slovart 2011

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?