Modche a Rézi

Autor: Milena Veresová | 6.7.2011 o 8:00 | (upravené 6.7.2011 o 9:34) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  799x

V malom domčeku v Sedletíne žije rázna a pedantná Rézi spolu s Mordechajom, ktorému však nikto nepovie inak ako Modche. Poriadkumilovná pani domáca, ktorej nebolo dopriate stať sa matkou, pozorne dohliada, aby bolo všetko ako má byť - jedlo košér, víno jomtivik, riadne vykašírované a Modche načas v posteli. Príhody z ich vidieckeho života, tak obľúbené vo všetkých kultúrach, napísané vtipne a krásnym jazykom predvojnových rokov mi umožnili návrat do čias, keď židovská kultúra bola prirodzenou súčasťou sveta nepoznačeného šoa.

„Pořád tomu nemohl věřit, že Rézi odešla. Takové svaté ticho zde bylo, že Modche zase mimoděk zbožně sepjal ruce. Nemohl uvěřit, že po celý týden bude trávit v tomhle svatém tichu a klidu - poprvé po šestatřiceti letech. Nebude sledován Rézinýma slídivýma očima a panebože, Rézi měla slídivé oči. A tyhle její očí sledovaly každý jeho krok, každé jeho hnutí, pronikaly až na dno jeho duše a v té duši čtly každou jeho i tu nejtajnější myšlenku. Pořád ji měl za sebou v patách a pořád s hadrem v ruce. Bez hadru v ruce si Modche Rézi vůbec nedovedl pomyslit. Říkával, že až Rézi umře, hadr že jí bude musit dát do truhly, aby si mohla udržovat truhlu v čistotě a pořádku. Každou šlápěj po něm hned vytřela - ovšem ne mlčky - a při jídle stála za ním s hadrem a ukápla-li mu kapka na stůl - a ona mu po pravdě řečeno často ukápla -, s velikým rámusem hned utírala celý stůl. Modche, cítě při jídle stále za sebou Rézi s hadrem, dostával třesení do ruky. A tu není divu, že kapky padali nejen na stůl, ale i na kabát a vestu. A tu teprve bývalo boží dopuštení. Ani se kovářka nemusila Rézi dotazovat, co vařila k obědu."

Vojtech Rakous, vlastným menom Adalbert Österreicher (1862 - 1935), si týmto poviedkovým súborom vyslúžil čestné miesto medzi literátmi. Inšpiráciu mu poskytovala vlastná rodina i susedia. Pochádzal zo 17-tich detí a zážitkov bol isto dostatok. V hrdinoch jeho láskavých príbehov sa podnes nájde nejeden z nás. Svetom prežívajúcich židovských tradícií, ale aj manželských stereotypov, nás prevedie s humorom a nadsádzkou, ktorých sa čas nedotkol.

Nádherné spracovanie tohto vydania, okrem netradičnej tlače v bordovej farbe na krémovom papieri, obohacujú krásne ilustrácie Darje Čančíkovej, ktorá sa inšpirovala vidiekom starých čias. Množstvo detailov spolu s archaickým jazykom mi umožnilo úžasný exkurz na dnes už neexistujúce miesta.

Veselé príbehy výbušnej a energickej Rézi a večného motáka Modcheho dostali v roku 1926 aj filmovú podobu a verím, že vyvolali v divákoch rovnaké výbuchy smiechu, ako sa to neskôr podarilo svákovi Raganovi či nezabudnuteľnej dvojici slováckych priateľov Pagáča a Kláska. Filmový materiál je však stratený rovnako, ako svet v ktorom žili Rézi a Modche Korefoví.

 

Vojtěch Rakous: Modche a Rézi, GplusG, 2009

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?