S. J. Parris: Kacír

Autor: Milena Veresová | 30.5.2011 o 8:00 | (upravené 2.6.2011 o 9:46) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  1143x

Fillipo Bruno na narodil v talianskej Nole ako obyčajný chlapec. V pätnástich rokoch ho dal otec do kláštora na štúdiá. Dominikáni ho vysvätili za kňaza, aby neskôr boli sklamaní jeho kritickým myslením. Patril medzi prvých, ktorí čítali na záchode a doplatil na zákonitosti chémie. Zakázaná kniha Erazma Rotterdamského plávala v splaškoch a stala sa dôkazom jeho možnej herézy. Giordano - ako sa volal od vstupu do rehole - ušiel pred vyšetrovaním inkvizíciou a tak začala jeho hviezdna kariéra.

Na svojej ceste prešiel viacero univerzitných miest, až ho francúzsky kráľ odporučil do Anglicka, kde bol práve pápeženský katolicizmus v nemilosti. Práve jeho pobyt v Oxforde si vybrala na beletrizáciu Stephanie Merritt píšúca pod pseudonymom S. J. Parris.

Giordano prichádza do Oxfordu na debatu s dekanom Underhillom a so zámerom nájsť v knižniciach univerzity stratený spis Herma Trismegista, ktorý vraj odhaľuje zásadné pravdy o vesmíre a Bohu. Plánuje pripraviť sa na dišputu a tráviť dni ponevieraním sa medzi regálmi.
Akademické prostredie však trpí svojimi vlastnými problémami. Kým pred časom bolo žiadúce byť katolíkom, od nástupu kráľovnej Alžbety I. a protestantskej cirkvi je pápeženectvo biľagom. Mnohí vrcholní predstavitelia fakúlt obrátili kabáty a odvtedy sa pozorne sledujú. Obzvlášť po tom, čo profesora Edmunda Allena obvinili zo zrady a odsúdili na vyhnanstvo. Univerzita je relatívne chudobná a odkázaná na priazeň bohatých, ktorí prispievajú do kasy, čo mení pomery aj medzi študentami. Uzatvorenosť komunity, tak často využívaná autormi na posilnenie atmosféry, tu nie je tak výrazná ako u Eca či v Purpurových riekach, ale prirozene zahmlieva motívy a príležitosti konania.
Tie získajú na dôležitosti v okamihu, keď prodekana Rogera Mercyho v uzamknutom školskom sade zabije lovecký pes. Giordano odmieta prispôsobiť svoju výpoveď v záujme udržania dobrého mena inštitúcie. Jeho presvedčenie o úmyselnej vražde upevní aj lístok pod dverami odkazujúci na mučenícku smrť svätého Ignáca, tajuplné znaky a šifrované písmo najdené v Mercyho denníku.
Karty zamieša aj krásna a rozhľadená dcéra dekana, Sophia Underhillová. Varovanie profesora Bernarda, že nikto nie je tým za koho sa vydáva, sa ukáže ako pravdivé. Za prvou smrťou nasledujú ďalšie a dekanova záľuba vo Foxxovom diele o mučeníkoch dostáva reálnu podobu.

Ako si Giordano Bruno poradí s klbkom udalostí, si budete musieť prečítať sami.
Príbeh samotný nie je ani zďaleka taký inšpiratívny ako mená či odkazy, ktoré autorka použila. Mecenášom univerzity je napríklad gróf z Leicesteru, ktorý bol neoficiálne vraj milencom kráľovnej. Spisy rôznych autorov či teórie fungovania vesmíru, spomínané mimochodom ako zdroje myšlienok Giordana Bruna a tiež aj jeho vlastné učenie, ma priviedlo až k myšlienkam na dnešok. Kým dnes pápež telefonuje kozmonautom na vesmírnu stanicu, v minulosti bolo bohorúhačstvom už i len pomyslenie na vesmír a jeho sféry kacírstvom. Na hraniciach či v mučiarňach hynuli takmer všetci spochybňovači cirkvou proklamovaných teórii. Napriek tomu, že dnes je v niektorých oblastiach veda povýšená nad čokoľvek, univerzity dneška tiež žiadajú podporu a ani strach o pozíciu sa v priebehu storočí nezmenil. To všetko pridáva príbehu na atraktívnosti. 
Na svete je už aj druhý diel nazvaný Prophercy (Proroctvo). Myslím, že táto séria môže nastúpiť na úspešnú dráhu DaVinciho kódu a verím, že sa autorka nevyčerpá tak skoro ako Dan Brown.

Giordano Bruno v Oxforde skutočne bol a do akademickej obce nezapadol. Mohlo to byť hoci aj práve takto a jeho útoky na Aristotelovu filozofiu mohli byť iba zámienkou prečo nevydržal dlhšie a odcestoval do Londýna. Mal tak aspoň možnosť prežiť pár dobrých rokov a sformulovať svoje poznanie do spisov.
S. J. Parrisová napísala knihu dnešným jazykom. Uberá jej to stredoveký nádych, ktorý tak vynikajúco vystihlo Meno ruže, ale vďaka tomu približuje dielo aj menej náročnému čitateľovi, pre ktorého môže byť literárne prevedenie prekážkou. Archaizmy garazda či badkať iba zdôraznili absenciu historickejšieho jazyka. Autorka diela je mladá žena, aj preto si nemyslím, že je to záležitosťou prekladu. Tento detail však nemal vplyv na čítavosť ani napätie. Teším sa na ďalší diel.

S. J. Parrisová: Kacír; IKAR 2011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?