Žijeme v čase dravcov

Autor: Milena Veresová | 1.2.2011 o 8:00 | Karma článku: 5,16 | Prečítané:  1396x

Účel svätí prostriedky. Svätí? Či aspoň - ospravedlňuje? Neviem, ale po prečítaní románu sa pýtam. Možno sa to dozviem v stredu na predstavení knihy od autora a vám sprostredkujem fotografie aj s odpoveďami.  Dovtedy sa môžeme zamýšľať. V prvom diely sme sledovali udalosti formujúce osobnosť Michala Harvana. Prešli sme časť jeho detstva, vzťahy so spolužiakmi i nepravodlivosť s akou nás posudzovali v minulom režime a ktorá nadobudla dnes ešte ostrejšie kontúry. Zmenili sa iba kritériá. Michal skoro prišiel na to, ako je možné využiť ponúkané možnosti v čo najvyššej miere vo svoj prospech. Zoznámili sme sa s jeho priateľmi, prežili ich vzostupy, pády a napokon i smrť. Vystúpili sme s Michalom až na vrcholný post komunálnej politiky - a zanechali sme ho na primátorskom stolci.

V Čase dravcov sa opäť vrátime do minulosti, aby sme sa zoznámili s novými postavami fiktívneho Ružomberka. Narýchlo prebehneme ich tváre na pohrebe Alexandra Vokoša, symbolizujúceho korupciu a lobizmus. Spoznáme jeho syna Dominika, ktorého patológia je iná ako Harvanova. Možno preto, aby sme si položili otázku, čo znamená zlo v širšom kontexte.
Michal, po smrti Štarcha a podnikateľskej kliky okolo Vokošovcov, riadi mesto smerom k lepším a kultúrnejším zajtrajškom. Svoje bytie postupne doplní o ženský element, zosobnený v prostitútke Eve, a ďalej buduje svoj svet. Okrem novinára Ivana Hudeca je mesto pokojné a spokojné.
Ale iba zdanlivo. Dominik Vokoš, na prvý pohľad zavalitý ťuťmák, musí vyrovnať za otca účet. A tak spustí novú vlnu násilností, ktorá v priebehu krátkeho času pripraví Michala takmer o všetko.

Jozef Karika siahol do kriminalistického archívu a vytiahol z neho predlohu úchylného vraha Samuela Hajera v modernejšom šate, ale s rovnako šialenými sklonmi. Nazrieme aj do kruhov najvyšších a znovu sa obtrieme o Bábkára - významnú štátotvornú osobu so zámerne jasným reálnym odrazom. Medzi polámanými kosťami, dobitými vnútornosťami a zubami na nočných stolíkoch sa ale stále budeme vracať aj k fundamentom moci. Spoznáme ako sa na vládnutie dívali starorímski vládcovia či niektorí filozofi. Pretože napriek tomu, že Michal Harvan je politik ako vyšitý - bez škrupulí, racionálny pragmatik, ktorého nezastavia žiadne prekážky, nikdy neprestal snívať o lepšej spoločnosti, a jeho morálne zásady sú hlboké.

Tým sa vraciame k základnej dileme - svätí účel prostriedok? Môžeme konať neprávosť v mene dobra? Je v poriadku, ak likvidujeme zlo jeho vlastnými zbraňami? Je Harvanov postoj prijateľný?
Pre mňa áno. Ostáva mi však otázka, či v skutočnosti existuje niekto, kto si pri ceste za mocou zachová aspoň chrbtovú kosť, keď príde o všetkú empatiu, emócie. Sú morálni sociopati? Neviem. Každopádne som Mišovi Harvanovi držala palce, aby nakoniec svoj boj so sebou samým i s neprajníkmi vyhral. Nie iba pre lepšiu budúcnosť jeho mesta, ale aj pre nádej nás všetkých, že nejaké zásady vo vyšších kruhoch existujú. I keď sa riadia skôr Starým ako Novým zákonom.

„Všetko, čo hráme, sú len hry, zasraté hry. No v živote zopár ráz narazíte na niečo, čo hra nie je. Musíte sa k tomu nejako postaviť a spôsob, akým sa k tomu postavíte, určí, čo ste zač. Dajte si na to pozor. Stačí, ak sa k jedinej takejto veci postavíte nesprávne a zostanete navždy zmrdom, zasratým deckom, nie chlapom, nech už dosiahnete čokoľvek."

Jozef Karika: V tieni mafie II - Čas dravcov; IKAR 2011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?